Banská Štiavnica
Banská Štiavnica
Už dlhšiu dobu som žila v Banskej Štiavnici. Nie naozaj, ale len v postavách hrdinov jednej ešte nevydanej knihy a tak som sa rozhodla, že tam musím ísť, veď som tam ešte nikdy nebola. Takže v pondelok som sa rozhodla. Moja prvá cesta na sieťový lístok. Cesta do Hronskej Dúbravy bola v pohode, ale keď sme prestupovali na motoráčik do Banskej Štiavnice, lialo ako z krhly. Motorka bola plná detí, ktoré šli do Štiavnice na letné tábory, bola som prekvapená, že to organizovala evanjelická cirkev a bola s nimi mladá pani farárka a zopár mamičiek. A ešte kopa mladých ľudí s batohmi, že sprievodkyňa horko ťažko mohla prejsť a skontrolovať lístky. Mala som obavy, ako to bude v tom daždi, ale keď sme prišli do stanice Banská Štiavnica, zasvietilo už slniečko. Naschvál píšem do stanice, pretože cesta do mesta bola ešte predo mnou a to bol poriadny kus cesty. Tak som si ho poctivo vyšliapala až celkom hore.
Banská Štiavnica je starobylé banské mesto, ktoré sa rozkladá na svahoch Štiavnických vrchov sopečného pôvodu. V oblasti, ktorá bola osídlená už v neolite, vznikla okolo hradiska osada na vrchole kopca Glanzenberg. Bolo to na mieste, kde rudné žily vychádzali na povrch a dali sa ľahko dolovať. Nové súčasné mesto bolo založené na prelome 12.-13. stor. Po osídlení nemeckými kolonistami, ktorí zaviedli hlbinnú ťažbu, stala sa obec r. 1245 slobodným kráľovským mestom. Tu sa ťažila polovica striebra celého Uhorska, neskôr aj zlato, o a neželezné rudy. Toľko v stručnosti.
Mesto sa mi naozaj páčilo. Ani sa nedivím, že v decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Prešla som sa úzkymi uličkami, Trojičným námestím, potom od Starého zámku až po Nový, pozrela Klopačku. Potom som si dala chutný obed a pokračovala ďalej v pochôdzke. Tých päť hodín, ktoré som mala do odchodu vlaku domov, prešlo neuveriteľne rýchlo. Cestou späť, najmä na úseku Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava, som mala sto chutí vystúpiť a poprechádzať sa po tých nádherných lesoch, ktoré boli naokolo.
Pridávam pár fotografií.
Banská Štiavnica, pondelok, 9. júla 2007
